Recenze: Odborná literatura

Ako na jazykový smog?

1 1 1 1 1 (2 hlasů)
il

Aj vy máte pocit, že sa vám všetky rozhlasové stanice prihovárajú rovnakou rečou? Nech si naladíte ktorúkoľvek stanicu, z každej sa ozýva akýsi módny „rečový prefabrikát“. Oduševnený pokrik medzi pesničkami má zrejme navodiť atmosféru, že život práve s touto stanicou a práve s jej témami je cool, rozprávanie na pol úst s prízvukom otráveného anglicky hovoriaceho cudzinca má možno dokumentovať svetáckosť a jazykovú kompetenciu, absencia hlások na konci slov je asi prejavom jazykovej ekológie...  - skrátka jazykový smog. 


knihaKto by sa chcel učiť slovenčinu alebo češtinu pomocou rozhlasového vysielania, asi by sa dosť čudoval, prečo sa má učiť aj to, čo profesionáli rozhlasových staníc bežne nepoužívajú – dĺžku a mäkkosť hlások, spodobovanie, prízvuk, vetný dôraz.  Súčasné jazykové prejavy v rozhlasovom vysielaní akoby sa riadili zásadou čím rýchlejšie, tým krajšie. Kompetencia jazykových profesionálov sa zúžila na výrečnosť.

Napriek počtu žurnalistických škôl na Slovensku i v Čechách rozhlasový redaktor patrí medzi „nedostatkový tovar“. Ukazuje sa, že príprava rozhlasového profesionála je náročnejšia ako založenie rozhlasovej stanice. Ešte nikdy nebola cesta z ulice za mikrofón kratšia a jednoduchšia.    

Príručky, ktoré majú pomôcť novinárom v anglicky hovoriacich krajinách, sa priveľmi neorientujú na prehlbovanie žurnalistických teórií. Orientované sú skôr prakticky, učia ako písať, ako text upravovať podľa média, do ktorého smeruje. To mal na pamäti i slovenský vysokoškolský pedagóg Imrich Jenča, ktorý sa dlhodobo venuje rozhlasovému vysielaniu. Najprv ako rozhlasový redaktor, neskôr ako hlasový pedagóg vo verejnoprávnom médiu, v súčasnosti ako pedagóg Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Koncom minulého roka pripravil do tlače publikáciu s názvom Rozhlasová tvorba.  I keď sa v nej drží akademických textov, priveľa neteoretizuje – riadi sa zásadou „jedna dvojstrana, jeden problém“. Vychádzal z poznania, že ľudia z praxe nemajú veľa času (no často ani chuti) študovať dlhé odborné texty. Naznačenie problematiky podľa neho stačí na to, aby sa budúci (ale aj aktívny)  profesionálny používateľ jazyka zorientoval a potom sa rozhodol, čo si potrebuje doštudovať.

Kniha je rozdelená do dvanástich kapitol. Približuje v nich špecifiká kompozície rozhlasového príspevku a relácie, rozoberá problematiku práce s respondentom v teréne a v štúdiu, venuje sa psychologickým aspektom moderovania, sumarizuje rady, ako napísať dobrý rozhlasový príspevok. Podstatnú časť publikácie venuje ortoepickým a prozodickým javom v jazyku, k tomu pridáva praktické rady, ako si zlepšiť hovorený prejav. Záver publikácie tvorí stručný prehľad výslovnosti vo viacerých cudzích jazykoch, spolu ich je tridsaťtri. Súčasťou každého bloku je niekoľko teoretických a praktických zadaní, môžu pomôcť pri získavaní potrebných zručností.

Autor chce publikáciou prispieť k zvýšeniu kultúry rozhlasového vysielania v praxi. Odvoláva sa pritom na Homérovu myšlienku „Veľa hovoriť a veľa povedať, to nie je to isté.“ I keď kniha Rozhlasová tvorba vychádza na Slovensku, mnohé rady a odporúčania majú všeobecný charakter a dajú sa aplikovať aj  v českom jazykovom prostredí.

(JENČA, Imrich. Rozhlasová tvorba. Trnava: FMK UCM, 2013. 207 s. ISBN 978-80-8105-512-6.)

 

Soutěže

Aktuality

  • 100 let, 100 knih

    Oslavy stého výročí republiky jsou za námi. Alespoň v Brně, kde se ve dnech 26. května – 17. června 2018 konal festival Re:publika. Brněnské výstaviště v těchto dnech ožilo nebývalým množstvím akcí, kromě klasických výstav prezentujících různé obory si tu mohli návštěvníci zajít na koncert, taneční party, přednášku nebo autorské čtení. A právě na literární sekci se podíváme blíže.

    Číst dál...  
  • Beseda s Alenou Mornštajnovou v malebném Českém Krumlově

    29. května 2018 se konala beseda a autorské čtení české spisovatelky Aleny Mornštajnové. Příjemný večer si její čtenáři užili v prostorách kavárny Egon Schiele Art Centrum, kde se sešli nad kávou i vínem.

    Číst dál...  

Doporučujeme

Nové komentáře

Z čtenářského deníku

  • Jarmila Glazarová: Vlčí jáma

    Jana, která osiřela po první světové válce, se dostává k adoptivním rodičům, kteří žijí ve Slezsku a jsou bezdětní. Jana se stává ošetřovatelkou své adoptivní matky, stará se o domácnost a snaží se své nové rodině být užitečná. Postupem času ale odhaluje tajemství tohoto nesourodého páru. Na první pohled totiž vypadají Klára a Robert šťastně, na ten druhý je ale vidět, že tento pár rozhodně šťastný není.

    Číst dál...  
  • Drašar

    Nacházíme se v době, kdy je český jazyk považován za mluvu vesničanů. Čeština je vytlačena z nejvyšších společenských funkcí, kultury i státní správy. Na školách se vyučuje německý jazyk, jazyk vzdělanců. Dochází k velké germanizaci (poněmčování) společnosti… A do této doby se narodí Josef Václav Michl. Dlouho očekávaný syn, kterému jsou předurčeny velké skutky a který se má stát chloubou rodiny.

    Číst dál...  

Přihlášení