Rozhovory

Přes jazyk se dostanete k mentalitě... Rozhovor s Emíre Khidayer

1 1 1 1 1 (0 hlasů)
ek

Emíre Khidayer vystudovala arabistiku a anglistiku na Filozofické fakultě UK v Bratislavě, pracovala v diplomatické službě Slovenské republiky v Egyptě, Kuvajtu a Iráku. Poté pracovala jako jednatelka firmy v oblasti informačních technologií v Dubaji. Je autorkou několika knih, v češtině vyšla kniha Arabský svět – jiná planeta? (recenze se chystá). S Emíre Khidayer rozmlouváme o jejím působení v diplomacii, o arabském světě a mnoha dalších věcech. Emíre Khidayer připravuje čtvrtou knihu o jídle v arabských zemích. Více naleznete v našem československém rozhovoru.



knihaDobrý den, Emíre, žijete nyní na Slovensku, nebo v zahraničí?


Momentálne žijem na Slovensku, ale za posledný rok som často na cestách po arabských krajinách, lebo pripravujem ďalšiu knihu. Navyše, cesty po Blízkom východe a arabskej Afrike sú pre mňa dôležité, tvoria súčasť môjho vlastného vzdelávacieho procesu. Vývoj prebieha v každej sekunde a ja tiež nemôžem stagnovať.

Ženy v diplomacii jsou vyrovnávajícím prvkem. Jaký úspěch, resp. dokončení úkolu, vám v této službě udělalo největší radost?


Z profesionálneho hľadiska za najdôležitejšie považujem tie, ktoré mali dlhodobejší časový  dosah. Návštevy na úrovni najvyšších predstaviteľov ako prezidenta, premiéra, ministrov boli síce dôležité, ale na ľudí, teda na spoločnosť ako-takú zanechali iba krátky dojem. Preto moje aktivity, ktoré sa prejavili v otvorení lektorátu slovenčiny na Univerzite Ajn Šams v Káhire a Kuvajtskej univerzite, nadviazanie každoročnej výmeny slovenských a kuvajtských archeológov (slovenskí pracujú na kuvajtskom ostrove Fajlaka a kuvajtskí chodia na náleziská pri Liptovskej Maru), filmové festivaly či výstavy + následná medializácia vidím ako prínosnejšie, lebo sa o Slovensku dozvedel oveľa širší okruh ľudí. Veľkú radosť mám, že práve mne sa podarilo znovuotvoriť Veľvyslanectvo SR v Bagdade po invázii v Iraku v roku 2003, hoci podmienky boli vojnové a ja som z Kuvajtu do Bagdadu na vykonanie týchto úloh jazdila iba na prenajatom vozidle.

Studovala jste arabistiku, měla jste tedy přehled o všem, nebo jste i jako pracovnice diplomatické služby poznávala místní zvyk a kulturu postupně?


Ako arabistka som bola neporovnateľne lepšie vybavená ako ktorýkoľvek iný diplomat, ktorý nevedel miestny jazyk – teda arabčinu. To sa vôbec nedá porovnávať. Cez jazyk sa dostanete k mentalite a iba vtedy preniknete k jemným nuansám, ktoré sa diplomat bez miestneho jazyka nikdy nedozvie, aj keby bol akokoľvek šikovný. Zato aj ja som sa každým dňom učila niečo nové, či vtedy alebo aj teraz. Veď život sa stále deje a bolo by hriechom ho zanedbávať.

Neunavilo vás vysvětlovat, že všichni Arabové nejsou muslimové? Daří se Středoevropanům chápat, že Blízký východ je pestrou směsicí náboženství?

Je pravda, že stále to musím vysvetľovať a viem, že asi nikdy s tým neskončím. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí to nepochopia, resp. nebudú chcieť chápať. Ale vtedy musím zasa ja pochopiť, že takí ľudia myšlienku o spoločensko-náboženskej rôznorodosť inej kultúry ešte nie sú pripravení prijať. Aby som bola objektívna, to isté platí aj na druhej strane, teda u Arabov  a trúfam si povedať, že do oveľa širšej miery. Moje knihy sú na trhu už vyše 3 rokov a teším sa, že skutočne mnohí čitatelia pozorne čítajú, ba až študujú moje knihy (niektorí majú zvýrazňovačom vyznačené riadky:-) a postupujú ďalej. Takže aj ja mám úlohu postupovať ďalej, aby som im mohla prinášať stále niečo nové.

ekProč jste diplomacii opustila?

Nastala doba, keď som sa musela rozhodnúť pre zmenu.

Líbilo se vám v Emirátech? Proč je tato země bez ústavy tak oblíbená mezi cizinci, zatímco na skutečně krásné země, jako Sýrie nebo Libanon, se máme tentenci dívat jako na divné (poslední rok nepočítám)?


V rokoch 2006-2007, kedy som žila v Emirátoch, sa mi tam veľmi nepáčilo. Môj postoj bol ovplyvnený mojím vtedajším naladením a porovnávaním, čo som zažila v Egypte a Kuvajte. Viem, že dnešný postoj by bol zasa iný. Ako príklad uvádzam, že pred 13 rokmi, keď som navštívila Jemen, odvtedy som ho považovala za arabskú krajinu, z ktorej som odchádzala s najhoršími dojmami a teraz, keď som sa z neho vrátila, nedám naň dopustiť. Ľudia sú uprimne ochotní a otvorení do takej miery, akej dokážu byť. A predovšetkým nenechajú vás v ťažkej situácii samého. Musím povedať, že som prišla z Jemenu dojatá. A paradoxne Maroko, na ktoré som sa minulý rok po predchádzajúcich skúsenostiach veľmi tešila, ma zaskočilo pomerne veľkou arogantnosťou hlavne mladých ľudí.

Vždy je ľahšie vnímať niečo, čo je jednoduchšie, priamočiarejšie. Keď vidíme nejakú komplikáciu, príp. biedu, špinu, je pre nás ťažko s takými dojmami pracovať, lebo treba sa zamýšľať a hľadať dôvod. Tiež Emiráty sú destinácia, kde nemáte veľa čo spoznávať, lebo to najpodstatnejšie na akejkoľvek krajine sú ľudia. A v tomto prípade domáci ani nestoja o to, aby sa k nim cudzinec priblížil; iná je situácia v Sýrii a Libanone, kde miestni obyvatelia majú o človeka ako takého (väčší) záujem. Ani v Emirátoch nie je všetko zlato, čo sa blyští, ale to drvivá väčšina cudzincov nevidí alebo vidieť nechce. Myslím si, že práve v našom stredoeurópskom priestore je dosť aj takých ľudí, ktorí dokážu oceniť krásu krajín ako Sýria a Libanon, kde sa obyvatelia musia denno-denne pasovať, aby prežili, lebo závratné petrodoláre nemajú.

Jak se ženy z arabských zemí dívají na skutečnost, že je v Evropě posuzujeme jako chudinky? Není to už tak trochu klišé? Neměli bychom více dbát na rozdíly v islámu Saudů a jinde?

Vedia o tom, ale sú zmierené s tým, že druhá strana ich nechápe. Klišé to aj je, ale pravdivé. Jediný rozdiel je, že my si myslíme, že arabské ženy sú chudery (teda tie, ktoré sú, lebo MNOHÉ vôbec nie sú!), lebo na nich muži tlačia, lenže ony sú chudery (teda tie, ktoré sú) kvôli tomu, že to chcú tak ony samy! A zároveň sa za chudery nepovažujú. My sa, a teda aj ja sa, snažíme robiť rozdiely v rozdielnom postavení arabských žien, ale na to, aby sme to my v Európe správne pocítili, musia zmeny v svojom správaní urobiť práve tie ženy, ktorých sa to týka – teda rozhodne si myslím, ze to je ich rola a nie naša. Musím potvrdiť, že existujú ženy, ktoré považujú muža za nadradeného a žiadna debata okolo toho neexistuje.

Proč podle vás sekulární arabské státy padly do pasti „Arabského jara“? Bylo nutné, aby se celý region takto destabilizoval?

Ja sa na to nepozerám ako na nežiaducu destabilizáciu. Vnímam to ako nevyhnutný vývoj, ktorý si síce vyžiadal a ešte aj asi vyžiada ľudské obete, ale jednoznačne posúva myslenie ľudí dopredu. A to hovorím aj napriek tomu, že som mala negatívnu skúsenosť so správaním niektorých Maročanov, lebo viem, že sú v období prerodu nielen spoločnosti, ale hlavne samých seba, lebo sa im rúca predtým nastavený spôsob života a nevedia „kam z konopí“. Vždy sa takéto etapy potrebujú utriasť, treba vyjsť z depresií a ničoty a každý musí začať sám niečo tvoriť, ale niečo pozitívne. Ľudia v tomto regióne musia nájsť silu v sebe, spoliehanie na iných im nepomôže.

ek


Co se stane, když USA budou nadále ovlivňovat politiku Iránu a Sýrie? Nenastane něco podobného jako v Egyptě (narážím na složení egyptského parlamentu)? Je demokracie to hlavní, o co nyní jde?

Vždy sa všetko musí nejako zadefinovať, vrátane politických aktivít. Keď sa na niečo tlačí, situácia sa vyvinie zvyčajne inak ako plánovane až sa môže vymknúť z rúk. Situácia môže byť podobná, ale určite nie je rovnaká. Nastávajú aj zmeny v postoji a sile veľmocí, stále viac to bude musieť byť o dialógu, čo je v konečnom dôsledku, samozrejme , lepšie.

Jaké je vaše oblíbené místo v zahraničí? Kam cestujete za inspirací nebo ráda berete kamarády?

Milujem sever Talianska a inšpiráciu hľadám všade a v sebe.

Nyní pracujete na kulinární příručce; které země bude zahrnovat? Které je vaše nejoblíbenější jídlo od maminky a které z cest?

Chcem do nej zahrnúť všetky arabské krajiny. Obľúbené jedlá mám od svojej babičky a od svokry, napr. fantastický mäsový vývar, vyzerá to jednoducho, ale nevie ho len tak hocikto uvariť. Z ciest po arabskom svete si pochutím na plnenej zelenine a jogurtových zálievkach a grilovaných kúskoch mäsa.

ek


Mohou Vás čeští čtenáři také vyslechnout na nějaké besedě v rámci ČR? Kde a kdy?

17. 5. 2012 o 17 hod. budem mať besedu v Mestskej knihovne v Prahe. Všetky moje aktivity si môžte pozrieť vždy aktuálne na mojej www.khidayer.com.



Děkujeme za rozhovor a přejeme šťastnou ruku při výběru receptů do nové knihy.



Foto: Emíre Khidayer (2x), portrét Peter Babka

Aktuality

  • Prosincové akce v knihovnách

     

    Chcete vědět, co zajímavého se děje v knihovnách a jaké akce si pro své čtenáře připravily? Pak sledujte rubriku Knihovny, v níž vás budeme pravidelně informovat o dění v knihovnách a akcích s nimi spojených.

    Číst dál...  
  • Prosincová Pevnost ve znamení Star Wars

    Opět nastal ten správný čas a na pultech trafik se objevil další díl fantasy a sci-fi časopisu Pevnost. Venku už se značně ochladilo, proto si ho vezměte k hořícímu krbu a při jeho čtení se trošku zahřejte. I když některá jeho témata jsou lehce mrazivá. Na co se můžete těšit?

    Číst dál...  

Doporučujeme

icon 10x10px eKNIHOVNA.cz – knihy, noviny, časopisy 24 hodin denně.
icon 10x10px KURZY ANGLIČTINY Navštivte ukázkovou hodinu zdarma!

Nové komentáře

Doporučujeme

icon 10x10px Atraktivní práce pro všechny, kteří si věří.
icon 10x10px SMS zdarma do všech sítí.

Soutěž

  • Soutěž o knihu Tři metry vášně

    Ode dneška soutěžíme o knihu Tři metry vášně z nakladatelství Motto. Pokud správně zodpovíte tři jednoduché soutěžní otázky a usměje-li se na vás štěstí při závěrečném losování, kniha bude vaše.

    Číst dál...

Z čtenářského deníku

  • Drašar

    Nacházíme se v době, kdy je český jazyk považován za mluvu vesničanů. Čeština je vytlačena z nejvyšších společenských funkcí, kultury i státní správy. Na školách se vyučuje německý jazyk, jazyk vzdělanců. Dochází k velké germanizaci (poněmčování) společnosti… A do této doby se narodí Josef Václav Michl. Dlouho očekávaný syn, kterému jsou předurčeny velké skutky a který se má stát chloubou rodiny.

    Číst dál...  
  • Biblický příběh, který se odehrává na americkém venkově

    John Steinbeck se narodil roku 1902 v Kalifornii. Vystřídal mnoho různých profesí a získané zkušenosti potom uplatňoval ve svých knihách. Patřil k autorům takzvané ztracené generace zažil první světovou válku a ve svých dílech popisuje bídu, které byl svědkem. Vyzdvihuje krásu kalifornské krajiny a sílu lidského ducha, naopak silně kritizuje násilí, zákeřnost a vypočítavost. Získal Pulitzerovu cenu i Nobelovu cenu za literaturu. Mezi jeho nejznámější knihy patří Hrozny hněvu, O myších a lidech, Pláň Tortilla a právě Na východ od ráje

    Číst dál...  

Přihlášení